Ochrana oznamovateľov

K nezákonným činnostiam a zneužitiu práva môže dôjsť v každej organizácii, či už je súkromná, alebo verejná, veľká alebo malá. Môžu mať pritom rôzne podoby, môže ísť o korupciu alebo podvod, pochybenie alebo nedbalosť. A ak sa neriešia, niekedy môžu viesť k vážnemu poškodeniu verejného záujmu.

Osoby pracujúce pre organizáciu alebo tie, ktoré sú s ňou v kontakte v rámci pracovných činností, často ako prvé vedia o takýchto skutočnostiach, a preto sú vo výhodnom postavení a môžu informovať tých, ktorí problém môžu riešiť.

Oznamovatelia, t. j. osoby, ktoré nahlásia (v rámci dotknutej organizácie alebo externému orgánu) alebo zverejnia (na verejnosti) informácie o takomto protiprávnom konaní získané v súvislosti s pracovnou činnosťou, pomáhajú zabrániť škode a odhaľovať hrozbu alebo poškodenie verejného záujmu, ktoré by inak zostalo skryté.

Na európskej a vnútroštátnej úrovni je však ochrana oznamovateľov nerovnomerná a rozdrobená. Strach z odvetných opatrení možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv.

Európska komisia preto 23. apríla 2018 predložila balík iniciatív vrátane návrhu smernice o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie a oznámenia, ktorým sa stanovuje komplexný právny rámec na ochranu oznamovateľov s cieľom chrániť verejný záujem na európskej úrovni, zriadiť ľahko dostupné kanály nahlasovania, zdôrazniť povinnosť zachovávať dôvernosť a zákaz odvetných opatrení proti oznamovateľom, ako aj zaviesť cielené ochranné opatrenia.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie bola prijatá 23. októbra 2019 a nadobudla účinnosť 16. decembra 2019. Členské štáty ju majú do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponovať do 17. decembra 2021.